basnicka
2. 11. 2009
Slnko po oblohe beží,
moje mŕtve telo leží,
duša letí do neba,
život mi už netreba.
Zdola na mňa niekto máva,
posledne "Zbohom!" mi dáva,
pýta sa prečo idem preč,
od plaču stráca reč.
Kričí, že ma miluje,
večnú lásku mi sľubuje,
neskoro to vraví,
už ma nič nezastaví.
Vedela, že ju mám rád,
ale bol som len kamarát,
vedela, že jej dám, čo bude chcieť,
vedel o tom celý svet.
Ponúkol som Ti seba,
chcel som len Teba,
aj keď si s iným chodila,
stále si sa mi páčila.
Ale skončili už tie časy,
keď so Ti chcel hladkať vlasy,
na líčka Ťa bozkávať
a lásku Ti vyznávať.
Netušíš aké to boli muky,
keď sa dotkli naše ruky,
keď som sa na Teba díval
a stále o Tebe sníval.
Vedel som, že to nič neznamená,
Teba zaujímali iné mená
a nie to moje,
aj keď som Ti dával srdce svoje.
Už počujem nebeskú vravu,
neviem sa dočkať toho davu,
počujem ako zvonec zvoní,
moja duša posledne slzy roní.
Teraz už budem šťastný,
svet bude krásny.
Zrazu oči otváram
a zo sna sa vynáram.
Čo ak to bude naozaj,
pomôžeš mi nájsť na Zemi raj?
Alebo povieš, Dobre sa tam maj
a s anjelmi sa pekne zabávaj!
Nájdi si lásku keď si na dne,
uvidíš ako dobre Ti to padne.
Neváhaj, hľadaj
a hlavne sa nevzdávaj.
Raz sa to musí podariť,
raz sa do Teba musí niekto zaľúbiť.
Určite po Tebe niekto túži
a Tvoju lásku si zaslúži.
Tak choď už hľadať
a nenechaj sa sklamať.
Miluj ako len najviac vieš,
budeš milovaný tiež.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.